Tradičné a historické poznatky lipy malolistej
Lipa malolistá má v európskej ľudovej medicíne povesť všelieku na “nervy” a prechladnutia. Od stredoveku sa lipový čaj používal na ukľudnenie mysle, zmiernenie úzkosti a podporu spánku, najmä u detí a starších ľudí (napr. “večerný lipový čaj” na dobrý spánok). Zároveň bol osvedčeným prostriedkom pri nachladnutí, chrípke a horúčke – horúci nálev z lipového kvetu vyvoláva príjemné potenie, čím znižuje teplotu a uľavuje pri zimnici. Hildegarda z Bingenu aj renesanční bylinkári spomínali lipu ako rastlinu “zaháňajúcu melanchóliu” a veselosť prinášajúcu – čím vyjadrovali jej pozitívny vplyv na náladu a srdce. V 18. a 19. storočí európski lekárnici bežne predpisovali “Aqua Tiliae” (lipovú vodu) pri nervových slabostiach, hystérii a búšení srdca u úzkostlivých pacientov. Ľudové porekadlo hovorilo, že “čaj z lipiny srdce upokojí” – lipa bola považovaná za srdcovník zmierňujúci palpitácie z rozrušenia a tlmiaci “neurózu srdca” (dnes známa ako psychosomatické pocity srdcovej arytmie). V tradicionalnej medicíne niektorých krajín (Francúzsko, Nemecko) bola lipa obľúbená aj pri zažívacích ťažkostiach z nervozity – popíjala sa po jedle na uvoľnenie kŕčov žalúdka, proti nadúvaniu a tzv. “gastrocardiálnemu syndrómu” (pocit tlaku v žalúdku ovplyvňujúci srdce).
Historické indikácie: Uvádzali sa indikácie ako “prečistenie krvi” a detoxikácia, liečba bolestí hlavy z vysokého tlaku (najmä ak boli spojené s napätím a stresom), upokojenie “hysterického kašľa” (psychosomatického kašľa u úzkostných osôb), či zmiernenie žlčníkových problémov (staršie klinické pozorovania spomínajú zlepšenie miernych dysfunkcií žlčníka a trávenia). Tradične bola lipa cenená aj ako mierne diuretikum a diaforetikum na “očistu tela” – jarné pitie lipového čaju malo vraj podporiť vylúčenie škodlivín potením a močom. V 19. storočí európske bylinkárstvo zaznamenalo použitie lipového uhlia (drevo lipy spálené na uhlie) ako prostriedku pri črevných ťažkostiach, hnačke a nadmernej plynatosti, vďaka jeho absorbčným vlastnostiam. Hoci dnes je lipové drevené uhlie skôr raritou, poukazuje to na širokú škálu využitia všetkých častí stromu – kvety, listy, kôra aj drevené uhlie našli svoje miesto v ľudovom liečiteľstve.
Moderné indikácie (dedičstvo tradičných): V súčasnej západnej bylinnej medicíne sa lipa malolistá odporúča najmä pri:
- Úzkosti, nervozite a strese: ako mierny anxiolytický prostriedok vhodný aj pre deti – zmierňuje napätie, podráždenosť, pomáha pri psychosomatických prejavoch úzkosti (búšenie srdca, “hrča v hrdle”, nervózny žalúdok).
- Nespavosti a nepokojném spánku: najmä ak je spôsobená preťaženou mysľou alebo nervovým napätím. Lipa sa tradične kombinuje s inými upokojujúcimi bylinami na večerné čaje pre lepší spánok. Osvedčila sa pri insomnii detí, no aj starších ľudí so slabším spaním.
- Prechladnutie, chrípka, suchý dráždivý kašeľ: lipový kvet podporí vypotenie horúčky a súčasne zvlhčí sliznice (vďaka slizu) a uvoľní priedušky. Uľahčuje vykašliavanie hlienov pri produktívnom kašli a upokojuje dráždenie hrdla. Často sa pije pri angínach a zápaloch priedušiek spolu s medom na utíšenie kašľa.
- Hypertenzia (vysoký krvný tlak) pri strese: hoci nejde o silné hypotenzívum, lipa svojím vazodilatačným a sedatívnym účinkom pomáha redukovať krvný tlak zvýšený stresom či napätím. Vhodná je pri hraničnej hypertenzii u osôb so znakmi stresu (napr. kombinácia lipy a hlohu sa považuje za “kardiotonikum” pre stresujúceho sa hypertonika).
- Migrény a bolesti hlavy z napätia: najmä v Anglicku a Francúzsku bola lipa tradičným domácim liekom na migrény spojené so stresom a vysokým tlakom – jej “ukľudňujúci vplyv na cievy” v mozgu v kombinácii s celkovou relaxáciou organizmu mal uľaviť od pulzujúcej bolesti hlavy. Moderní herbalisti to využívajú pri tenzných bolestiach hlavy a miernych vaskulárnych bolestiach.
- Zápalové ťažkosti a bolesti: Lipa má mierne protizápalové pôsobenie vďaka antioxidantom. Tradovalo sa použitie pri reumatických bolestiach či artritíde – horúci lipový čaj a potenie mal “vytiahnuť zápal”. Dnes vieme, že flavonoidy ako tilirozid a kvercetín pôsobia protizápalovo a mohli by zmierňovať bolesť. Štúdie na zvieratách ukázali, že tilirozid výrazne redukuje opuch a bolesť pri zápale. Lipa sa teda môže nasadiť ako podporný čaj pri chronických zápalových ochoreniach (napr. mierni bolestivosť kĺbov pri artritíde).
- Tráviace neurózy a spazmy: pri nervóznom žalúdku, kŕčoch čriev z napätia alebo tzv. syndróme dráždivého čreva (ak dominujú spastické bolesti) môže lipa pomôcť uvoľniť hladké svalstvo tráviaceho traktu. Staršie klinické pozorovanie uviedlo antispazmodický účinok lipy na črevá u ľudí, čo potvrdzuje jej tradičné využitie pri “kolikách z nervov”.
Celkovo možno povedať, že západná tradícia vidí lipu malolistú ako jemnú no účinnú bylinu na prepojenie tela a duše: upokojí rozbúrenú myseľ, uvoľní telo, podporí prirodzené vylučovacie procesy (pot, moč) a tým napomôže návratu k rovnováhe. Moderná prax tieto indikácie preberá – lipa si zachovala pevné miesto v bylinnej terapii úzkosti, nespavosti, prechladnutí a kardiovaskulárneho zdravia.
Malá vsuvka:
Lipový med patrí medzi celkovo najlepšie medy, a je to jeden z domácich jednodruhových medov. Lipový med má svetložltú farbu, v kombinácii s lipovou medovicou až oranžovožltú, je číry, má lahodnú, príjemnú chuť, voňavú arómu lipového kvetu. Pôsobí proti nachladeniu v zime, horúčkam, má protizápalový účinok, pôsobí pri liečbe akútnych aj chronických zápaloch horných dýchacích ciest, prieduškovej astme, zápaloch krku, nosných dutín, priedušiek, pri angíne, podporuje vykašliavanie a potenie. Zlepšuje metabolizmus, detoxikuje. Má diuretický účinok a pre vysoký obsah antibiotických látok sa používa na liečenie močových ciest, reumatických ochorení. Pôsobí lokálne antisepticky (septické rany, popáleniny), antispazmaticky, sedatívne, odstraňuje nespavosť. Použitie pri liečbe neurózy a migrény. Je veľmi vhodný s lipovým čajom, jeho aróma sa veľmi dobre spája s bylinnými čajmi.
Celá debata | RSS tejto debaty