Rebarborový koreň: tajomstvo starých lekárnikov a bylinkárov
Keď sa dnes povie rebarbora, väčšina ľudí si predstaví koláč, kompót alebo džem. Len málokto si uvedomuje, že po stáročia bola rebarbora predovšetkým liečivou rastlinou — a ešte menej ľudí vie, že najväčšiu pozornosť si nezískali jej stonky, ale koreň.
Práve koreň rebarbory patril kedysi medzi najcennejšie rastlinné liečivá. Dovážal sa z Číny, Tibetu a Mongolska po starých obchodných cestách a v niektorých obdobiach bol doslova vážený zlatom. Starí lekárnici ho uchovávali vo svojich zásobách podobne ako myrhu, šafran či vzácne koreniny — pretože vedeli niečo, čo dnes pozná len málokto.
Rastlina dvoch smerov
Rebarborový koreň je jednou z mála rastlín, ktorá dokáže organizmus usmerňovať dvoma smermi. Ak je črevo príliš spomalené, povzbudí ho. Ak je podráždené a príliš aktívne, dokáže ho upokojiť. Pre našich predkov to bola takmer zázračná vlastnosť — hoci žiadne zázraky, samozrejme, neexistujú. Existujú však skúsenosti nazbierané počas storočí a práve tie robia z tradičného bylinkárstva fascinujúci odbor.
Rebarborový digestívny likér
Jednou z najobľúbenejších foriem spracovania rebarborového koreňa boli horké žalúdočné likéry. Takéto receptúry nájdeme v starých herbároch, lekárenských záznamoch aj v domácich receptároch.
Recept:
– 50 g sušeného koreňa rebarbory
– 20 g pomarančovej kôry
– 10 g zázvoru
– 1 liter kvalitného 40 % alkoholu
Byliny vložíme do sklenenej nádoby, zalejeme alkoholom a necháme lúhovať približne dva týždne, potom precedíme. Jedna čajová lyžička zhruba pol hodiny pred jedlom podporuje tvorbu tráviacich štiav, chuť do jedla a pomáha pri pocite plnosti po jedle. Nie je náhoda, že podobné horké likéry sa podávali po slávnostných hostinách v celej Európe.
Rebarbora v slávnych švédskych kvapkách
Mnohí poznajú švédske kvapky, no len málokto pozná ich pôvodné zloženie. Rebarborový koreň bol jednou zo základných zložiek starších receptúr — spolu so sennou, angelikou, myrhou, šafranom a ďalšími rastlinami vytváral zmes určenú na podporu trávenia, očistu organizmu a celkovú vitalitu. Dnešná veda môže diskutovať o jednotlivých tvrdeniach starých liečiteľov, no jedno poprieť nemožno: tieto receptúry prežili celé generácie. A to sa nestáva náhodou.
Keď jedna rastlina zastavuje aj uvoľňuje
Možno najzaujímavejšou vlastnosťou rebarbory je jej schopnosť pôsobiť rozdielne podľa spôsobu použitia. Starí bylinkári si všimli, že jemne opražený koreň pomáha pri hnačkách — pražením sa totiž časť preháňavého účinku oslabí a viac vyniknú sťahujúce vlastnosti. Naopak, väčšie dávky nepraženého koreňa podporovali vyprázdňovanie. Takéto pozorovania vznikali stáročia, bez laboratórií a počítačov, len pozorným sledovaním prírody a človeka. Práve preto si zaslúžia náš rešpekt.
Čo nás môže naučiť rebarbora
Keď študujeme liečivé rastliny, veľmi rýchlo zistíme jednu vec: príroda nemyslí v jednoduchých schémach. To, čo sa na prvý pohľad javí ako obyčajná rastlina, môže ukrývať pozoruhodnú hĺbku. Rebarbora nás učí pozerať sa pod povrch — nestačí poznať názov rastliny, treba poznať jej čas zberu, použitú časť, dávku, spôsob spracovania a vhodné kombinácie. A práve v tom spočíva skutočné bylinkárstvo. Nie v memorovaní receptov, ale v pochopení súvislostí.
Keď sa najbližšie budete pozerať na mohutné listy rebarbory vo svojej záhrade, možno už nebudete vidieť len rastlinu na koláč. Možno uvidíte jednu z rastlín, ktoré po stáročia sprevádzali európskych lekárnikov, liečiteľov a bylinkárov — a možno práve to bude začiatok ďalšieho objavu na vašej vlastnej ceste poznávania liečivých rastlín.


Celá debata | RSS tejto debaty