Laco Filo

Pri práci na starom zozname názvov rastlín som narazil na niečo, čo na prvý pohľad vyzeralo ako obyčajná chyba.

V zozname sa opakoval názov: chvojkový stromek

Samotná duplicita by nebola ničím výnimočným. Pri tisícoch záznamov sa podobné chyby jednoducho objavia. Lenže pri tomto názve boli uvedené rozdielne latinské mená:

• Biota orientalis (L.) Endl.
• Juniperus sabina L.
• Thuja occidentalis L.

Prvá myšlienka bola jednoduchá: niekde sa stala chyba. Lenže nestala. A práve v tej chvíli sa obyčajná kontrola databázy zmenila na malú cestu do histórie botanického názvoslovia.

Jeden názov, ale nie jedna rastlina

Dnes sme si zvykli, že ak poznáme názov rastliny, vieme, o čom hovoríme. Púpava je púpava, žihľava je žihľava a harmanček je harmanček.

Aspoň si to myslíme.

Pri starých názvoch rastlín však takáto istota vôbec nemusí platiť. Ľudové názvy nevznikali podľa pravidiel modernej botanickej nomenklatúry. Rodili sa medzi ľuďmi, v jednotlivých regiónoch a v rôznych historických obdobiach.

Názov sa mohol preniesť z jednej rastliny na inú podľa podobnosti vzhľadu, spôsobu použitia alebo jednoducho podľa miestnej tradície.

Výsledkom bolo, že jeden názov mohol označovať viac botanicky odlišných rastlín.

Presne ako v prípade „chvojkového stromka“.

Keď stará kniha hovorí inak ako dnešná

Predstavme si, že otvoríme starý herbár alebo receptár. Autor v ňom odporúča určitú rastlinu a používa názov, ktorý poznáme aj dnes.

Automaticky si pod ním predstavíme rastlinu, ktorú týmto názvom označujeme v súčasnosti.

Máme však istotu, že autor pred sto alebo dvesto rokmi myslel presne ten istý druh?

Nemusíme.

Pri liečivých rastlinách nejde iba o botanickú zaujímavosť. Rôzne druhy môžu mať odlišné obsahové látky, rozdielne tradičné použitie a predovšetkým rozdielny bezpečnostný profil.

Starý recept preto nemožno vždy jednoducho prepísať do modernej podoby so slovami:

> „Veď je tam jasne napísané, ktorá bylina sa má použiť.“

Niekedy to jasné vôbec nie je.

Keď sa menia aj vedecké názvy

Ak by bol problém iba v tom, že jeden ľudový názov môže označovať viac rastlín, ešte by sme sa v tom možno dokázali zorientovať.

Botanika však prináša ďalšiu komplikáciu: aj jedna a tá istá rastlina môže mať v knihách z rôznych období rozdielne vedecké názvy.

Dobrým príkladom je druh, ktorý môžeme v literatúre nájsť ako:

• Thuja orientalis L.,
• Biota orientalis (L.) Endl.,
• Platycladus orientalis (L.) Franco.

Človek, ktorý otvorí tri knihy z rôznych období, môže nadobudnúť dojem, že číta o troch odlišných rastlinách. V skutočnosti však ide o taxonomickú históriu jedného druhu.

Jedna rastlina môže mať viac mien

Botanici pre tento jav používajú pojem synonymia.

Veľmi zjednodušene:

jedna rastlina → viac názvov

Existuje však aj opačný problém:

jeden názov → viac rastlín

A ten je pri štúdiu historických herbárov niekedy ešte zaujímavejší.

Ak nepoznáme pôvod názvu, obdobie, autora ani ďalší opis, nemusíme vedieť, ktorú rastlinu máme pred sebou. Samotný názov často nestačí.

Preto je pri starších prameňoch dôležitý širší kontext: kde a kedy text vznikol, kto ho napísal, akú literatúru používal a či k názvu pripojil opis, kresbu alebo inú pomôcku na identifikáciu.

Staré recepty treba čítať opatrne

Staré herbáre a receptáre ma priťahujú práve preto, že človeka nútia premýšľať.

Nestačí nájsť recept a jednoducho ho prepísať. Najprv sa treba pýtať:

• Čo tým autor skutočne myslel?
• Akú rastlinu poznal?
• Ako sa v jeho období nazývala?
• Používal latinský názov?
• Existuje botanický opis alebo kresba?
• Ako rovnakú rastlinu označovali ďalší autori jeho doby?

Až keď si na tieto otázky odpovieme, môžeme sa začať venovať samotnému receptu.

Možno to vyzerá ako zbytočná pedantnosť. Pri liečivých rastlinách však môže byť presná identifikácia podstatná.

Nie každá duplicita patrí do koša

Na celom príbehu ma napokon najviac zaujalo niečo iné.

Keby som pri čistení zoznamu jednoducho povedal:

„Chvojkový stromek tam mám trikrát. Dve položky vymažem.“ stratil by som cennú informáciu.

Nie každá duplicita je totiž chyba. Niekedy je to historická stopa.

Práve preto sa dnes znovu vraciam k materiálu, ktorý som si počas desaťročí zapisoval z herbárov, botanickej literatúry, liekopisov a ďalších prameňov.

Postupne z neho vzniká projekt NOMINA ET SYNONYMA – slovník názvov a synoným rastlín.

Pôvodne som si myslel, že najväčším problémom bude obrovské množstvo názvov. Dnes začínam vidieť, že oveľa zaujímavejšie bude odhaľovať ich príbehy.

Keď názvy rastlín klamú

„Chvojkový stromek“ je iba jeden príklad. V starých knihách sa podobných prípadov ukrýva oveľa viac.

Preto som sa rozhodol, že sa k nim budem vracať. Nie ako k suchej botanickej nomenklatúre, ale ako k príbehom rastlín, kníh a ľudí, ktorí ich kedysi poznali a používali.

Pre túto sériu som si vybral jednoduchý názov:

Keď názvy rastlín klamú.

A jedno pravidlo, ktoré sa oplatí zapamätať:

Ak čítame starý recept, nestačí vedieť, ako sa rastlina volá dnes. Musíme zistiť, ktorú rastlinu mal autor skutočne na mysli.

Tejto problematike som venoval aj knihu Ľudové názvy rastlín, v ktorej sa venujem pomenovaniam používaným v ľudovom prostredí a ich vzťahu k botanickým druhom. Kniha môže byť užitočným sprievodcom pre každého, kto chce staré názvy rastlín čítať pozornejšie a v širších súvislostiach.

Laco Filo