Rebarbora ako liek: prečo ju už poznali stredovekí lekári
V predchádzajúcom článku sme si pripomenuli rebarboru ako jednu z prvých rastlín jari. Dnes sa na ňu pozrieme trochu inak — nie ako na surovinu do koláča, ale ako na rastlinu, ktorá mala kedysi pevné miesto v lekárňach a v liečiteľstve.
Poklad, ktorý nie je tam, kde ho čakáte
Možno vás prekvapí, že to najcennejšie na rebarbore nie sú jej stonky. Skutočným pokladom je koreň. Práve ten bol po stáročia obchodným artiklom porovnateľným s koreninami — do Európy prichádzal po starých obchodných cestách z Ázie a jeho cena bola často vyššia než cena mnohých bežných liečiv.
Starí lekári ho používali najmä pri tráviacich problémoch. A práve tu sa objavuje prvý veľký paradox rebarborového koreňa: dokáže pomáhať pri zápche aj pri hnačke zároveň. Na prvé počutie to znie nezmyselne — ako môže jedna rastlina robiť dve úplne opačné veci?
Všetko je otázka dávky
Odpoveď je pritom prekvapivo jednoduchá. V menších dávkach prevládajú látky nazývané triesloviny, ktoré pôsobia sťahujúco, upokojujú podráždené sliznice a pomáhajú zastavovať hnačku. Vo vyšších dávkach sa začnú výraznejšie uplatňovať antrachinóny, ktoré naopak podporujú činnosť čriev a pomáhajú pri zápche. Tá istá rastlina, tá istá ruka — a predsa dva úplne odlišné účinky.
Práve preto bola rebarbora po stáročia považovaná za jednu z najzaujímavejších liečivých rastlín tráviaceho systému.
Bylinkárstvo nie je katalóg rastlín
Dnes sa na rastliny pozeráme veľmi zjednodušene: táto bylina je na kašeľ, táto na pečeň, táto na nervy. Skutočné bylinkárstvo však fungovalo inak. Starí bylinkári nepracovali len s názvom rastliny — poznali dávkovanie, spôsob spracovania, vhodné kombinácie a vedeli, že tá istá rastlina môže pôsobiť rozdielne podľa okolností.
Rebarbora je krásnym príkladom takéhoto myslenia. Nie je to len rastlina. Je to učebnica bylinkárstva v praxi.
Z herbárov do domácich lekárničiek
Keď sa pozrieme do starých herbárov, zistíme, že rebarborový koreň sa objavuje v množstve receptúr — bol súčasťou žalúdočných kvapiek, horkých likérov, očistných zmesí a neskôr aj slávnych švédskych kvapiek. Starí lekárnici ho kombinovali s pomarančovou kôrou, angelikou, zázvorom alebo myrhou. Nie preto, že by to dobre znelo, ale preto, že presne vedeli, ako jednotlivé rastliny spolupracujú.
Prečo sa oplatí pýtať „prečo?“
A práve tu sa dostávame k podstate štúdia liečivých rastlín. Skutočné bylinkárstvo nie je o zbieraní receptov — je o pochopení súvislostí. Keď pochopíte, prečo rebarbora funguje pri dvoch zdanlivo protichodných stavoch, začnete sa na rastliny pozerať úplne inak. Prestanete sa pýtať „Čo mám užívať?“ a začnete sa pýtať „Prečo to funguje?“ A práve v tej chvíli sa z človeka stáva skutočný študent bylín.
V ďalšom článku si ukážeme niekoľko historických receptúr s rebarborou a vysvetlíme si, prečo bola súčasťou slávnych švédskych kvapiek, žalúdočných likérov a domácich lekárničiek našich starých rodičov.


Nie som si istá, v pamäti mi zostala... ...
Celá debata | RSS tejto debaty