Laco Filo

Niektoré historické bylinné recepty nás dokážu prekvapiť svojou jednoduchosťou.

Keď som listoval knihou nemeckého lekára a fytoterapeuta Gerharda Madausa, zaujal ma recept určený na kloktanie pri aftách, angíne a zápale hltana. Neobsahuje desať ani pätnásť rastlín. Iba dve – repík lekársky a šalviu lekársku. K nim sa pridáva sirup z chrenu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úplne obyčajnú kombináciu. Čím dlhšie som sa však nad receptom zamýšľal, tým viac som si uvedomoval, že práve v tejto jednoduchosti sa skrýva skúsenosť niekoľkých generácií bylinkárov.

Dnes sme zvyknutí pýtať sa, ktorá bylina je na určitý problém najlepšia. Starí bylinkári si však kládli inú otázku. Premýšľali, čo sa deje v organizme a akú úlohu má v receptúre každá rastlina.

Repík podľa ich skúseností pomáhal spevňovať poškodenú sliznicu. Šalvia ju upokojovala a podporovala jej prirodzenú obnovu. Sirup z chrenu nebol v recepte náhodou – pomáhal, aby sa účinné látky dlhšie udržali na sliznici a pôsobili tam, kde ich bolo najviac treba.

Práve tento spôsob uvažovania ma fascinuje.

Nie preto, že by sme mali bez rozmýšľania používať všetky staré recepty aj dnes. Medicína sa za posledné storočia výrazne posunula a dnes máme oveľa viac poznatkov o príčinách ochorení aj možnostiach ich liečby.

Napriek tomu si myslím, že starí bylinkári nás môžu naučiť jednu veľmi dôležitú vec – premýšľať nad receptúrou ako nad premysleným celkom.

Každá rastlina mala svoje miesto.

Jedna bola hlavná.

Druhá ju podporovala.

Ďalšia zlepšovala znášanlivosť alebo pomáhala účinným látkam dostať sa tam, kde mali pôsobiť.

To je spôsob myslenia, ktorý sa podľa mňa oplatí znovu objavovať.

Práve z tejto myšlienky vznikol môj nový projekt Za receptom starých bylinkárov. Nechcem vytvárať ďalší herbár ani zoznam účinkov jednotlivých rastlín. Mojím cieľom je ukázať, ako nad bylinnými receptami uvažovali naši predchodcovia a prečo spájali rastliny práve takým spôsobom.

Každý historický recept je vlastne malým príbehom. Za niekoľkými riadkami textu sa často skrývajú desaťročia pozorovania, skúseností a hľadania správnych kombinácií.

V novom článku som preto tento recept rozobral podrobnejšie. Pozrieme sa nielen na samotné rastliny, ale aj na logiku celej receptúry, na spôsob uvažovania starých európskych bylinkárov a na to, ako by podobný recept hodnotil skúsený bylinkár v súčasnosti.

Ak vás zaujíma história fytoterapie a premýšľanie našich predkov, možno vás tento rozbor osloví.

Celý článok aj s receptom nájdete na stránke CestouPrírody.sk, kde postupne pribúdajú ďalšie historické recepty a ich podrobné rozbory.

Verím, že niektoré staré recepty nám ani dnes neukazujú len to, aké bylinky používať, ale najmä ako o bylinách premýšľať. A práve v tom podľa mňa spočíva ich najväčšia hodnota.